The Most/Recent Articles

Showing posts with label Shreemad Bhagvat Geeta. Show all posts
Showing posts with label Shreemad Bhagvat Geeta. Show all posts

श्रीमद भगवदगीता अध्याय 3 | Shreemad Bhagwad Geeta Chapter 3

Shreemad Bhagwad Geeta chapter 3 

image contains a peacock feather & text written are "bhagwad geeta chapter 3 by sanasanskrit.in"

Click below to read other parts:


Chapter-3  

तृतीयोअध्याय ~ कर्मयोग


    Geeta chapter 3 shloka 01-08

    (Krishna-arjuna conversation)

    गीता  अध्याय 3 श्लोक 01 02 | geeta chapter 3 shloka 01 02


    अर्जुन उवाच
    ज्यायसी चेत्कर्मणस्ते मता बुद्धिर्जनार्दन । तत्किं कर्मणि घोरे मां नियोजयसि केशव ॥3.01
    jyāyasī cētkarmaṇastē matā buddhirjanārdana । tatkiṃ karmaṇi ghōrē māṃ niyōjayasi kēśava ॥
    व्यामिश्रेणेव वाक्येन बुद्धिं मोहयसीव मे ।
    तदेकं वद निश्चित्य येन श्रेयोऽहमाप्नुयाम्‌ ॥3.02
    vyāmiśrēṇēva vākyēna buddhiṃ mōhayasīva mē । tadēkaṃ vada niścitya yēna śrēyō'hamāpnuyām‌ ॥

    Meaning: Arjuna said: 0 Janardana, 0 Kesava, why do You urge me to engage in this ghastly warfare if You think that intelligence is better than fruitive work? My intelligence is bewildered by Your equivocal instructions. Therefore, please tell me decisively what is most beneficial for me.

    भावार्थ: हे जनार्दन! यदि आप कर्म से बुद्धि(ज्ञान) को श्रेष्ट मानते हो तो हे केशव! आप मुझे इस युद्धरुपी घोर कर्म में क्यों लगाते हो । आप अपनी इस मिश्रित वचनों से मेरी बुद्धि को मोहित सा कर रहे हो अतः आप मुझे निश्चय कर उस एक बात को कहिये जिससे में कल्याण को प्राप्त हो जाऊ।


    गीता  अध्याय 3 श्लोक 03 | geeta chapter 3 shloka 03


    श्रीभगवानुवाच
    लोकेऽस्मिन्द्विविधा निष्ठा पुरा प्रोक्ता मयानघ । ज्ञानयोगेन साङ्‍ख्यानां कर्मयोगेन योगिनाम्‌ ॥3.03
    lōkē'smindvividhā niṣṭhā purā prōktā mayānagha ।
    jñānayōgēna sāṅ‍khyānāṃ karmayōgēna yōginām‌ ॥

    Meaning: The Blessed Lord said: 0 sinless Arjuna, I have already explained that there are two classes of men who realize the Self. Some are inclined to understand Him by empirical, philosophical speculation, and others are inclined to know Him by devotional work.

    भावार्थ: हे निष्पाप अर्जुन ! इस मनुष्यलोक में होने वाली दो निष्ठा मेरे द्वारा पहले कही गयी है। उनमे ज्ञानयोगियो की निष्ठा ज्ञानयोग से एवं कर्मयोगियो की निष्ठा कर्मयोग से होती है

    गीता  अध्याय 3 श्लोक 04 | geeta chapter 3 shloka 04


    न कर्मणामनारंभान्नैष्कर्म्यं पुरुषोऽश्नुते । न च सन्न्यसनादेव सिद्धिं समधिगच्छति ॥3.04
    na karmaṇāmanāraṃbhānnaiṣkarmyaṃ puruṣō'śnutē । na ca sannyasanādēva siddhiṃ samadhigacchati ॥

    Meaning: Not by merely abstaining from work can one achieve freedom from reaction, nor by renunciation alone can one attain perfection.

    भावार्थ: मनुष्य न तो कर्मो का आरम्भ किये बिना निष्कर्मता का अनुभव करता है और न ही कर्मो के त्याग मात्र से सिद्धि(कर्मयोग या ज्ञानयोग की) को प्राप्त होता है

    गीता  अध्याय 3 श्लोक 05 | geeta chapter 3 shloka 05


    न हि कश्चित्क्षणमपि जातु तिष्ठत्यकर्मकृत्‌ । कार्यते ह्यवशः कर्म सर्वः प्रकृतिजैर्गुणैः ॥3.05
    na hi kaścitkṣaṇamapi jātu tiṣṭhatyakarmakṛt‌ । kāryatē hyavaśaḥ karma sarvaḥ prakṛtijairguṇaiḥ ॥

    Meaning: All men are forced to act helplessly according to the impulses born of the modes of material nature; therefore no one can refrain from doing something, not even for a moment.

    भावार्थ: कोई भी मनुष्य कही भी किसी भी अवस्था में क्षण मात्र भी कर्म किये बिना नही रह सकता है। कारण की प्रकृति के परवश हुए सब प्राणियों से प्रकृतिजन्य गुण कर्म करवा ही लेते है


    गीता  अध्याय 3 श्लोक 06 | geeta chapter 3 shloka 06


    कर्मेन्द्रियाणि संयम्य य आस्ते मनसा स्मरन्‌ । इन्द्रियार्थान्विमूढात्मा मिथ्याचारः स उच्यते ॥3.06
    karmēndriyāṇi saṃyamya ya āstē manasā smaran‌ । indriyārthānvimūḍhātmā mithyācāraḥ sa ucyatē ॥

    Meaning: One who restrains the senses and organs of action, but whose mind dwells on sense objects, certainly deludes himself and is called a pretender.

    भावार्थ: जो मनुष्य अपनी कर्मेन्द्रियो को हठपूर्वक रोककर, मन से इन्द्रियों का चिंतन करते हुए बेठता है वह मूढ़बुद्धि वाला मनुष्य मिथ्याचारी कहलाता है


    गीता  अध्याय 3 श्लोक 07 | geeta chapter 3 shloka 07


    यस्त्विन्द्रियाणि मनसा नियम्यारभतेऽर्जुन । कर्मेन्द्रियैः कर्मयोगमसक्तः स विशिष्यते ॥3.07
    yastvindriyāṇi manasā niyamyārabhatē'rjuna ।
    karmēndriyaiḥ karmayōgamasaktaḥ sa viśiṣyatē ॥

    Meaning: On the other hand, he who controls the senses by the mind and engages his active organs in works of devotion, without attachment, is by far superior.

    भावार्थ: किन्तु हे अर्जुन! यदि जो मनुष्य मन से इन्द्रियो पर नियंत्रण करके आसक्ति रहित होकर निष्कामभाव से कर्मेन्द्रियो के द्वारा कर्मयोग का आचरण करता है, वही श्रेष्ट है


    गीता  अध्याय 3 श्लोक 08 | geeta chapter 3 shloka 08


    नियतं कुरु कर्म त्वं कर्म ज्यायो ह्यकर्मणः। शरीरयात्रापि च ते न प्रसिद्धयेदकर्मणः ॥3.08
    niyataṃ kuru karma tvaṃ karma jyāyō hyakarmaṇaḥ।
    śarīrayātrāpi ca tē na prasiddhayēdakarmaṇaḥ ॥

    Meaning: Perform your prescribed duty, for action, is better than inaction. A man cannot even maintain his physical body without work.

    भावार्थ: तु शास्त्रविधि से नियत किये हुए कर्मो को कर, क्योकि कर्म न करने की अपेक्षा कर्म करना श्रेष्ट है तथा कर्म न करने से तेरा शरीर निर्वाह भी सिद्ध न होगा


    Geeta chapter 3 shloka 09-16

    यज्ञ(कर्तव्यपालन) के लिए किये गये कर्मो की आवश्यकता
    (Need of karma(deeds) to follow your duties)

    गीता  अध्याय 3 श्लोक 09 | geeta chapter 3 shloka 09


    यज्ञार्थात्कर्मणोऽन्यत्र लोकोऽयं कर्मबंधनः ।
    तदर्थं कर्म कौन्तेय मुक्तसंगः समाचर ॥3.09
    yajñārthātkarmaṇō'nyatra lōkō'yaṃ karmabaṃdhanaḥ ।
    tadarthaṃ karma kauntēya muktasaṃgaḥ samācara ॥

    Meaning: Work done as a sacrifice for god or your duties has to be performed, otherwise work binds one to this material world. Therefore, 0 son of Kunti, perform your prescribed duties for His satisfaction, and in that way you will always remain unattached and free from bondage.

    भावार्थ: यज्ञ(कर्तव्य पालन) के लिए किये गये कर्मो से अन्यत्र(अपने लिए किये गये) कर्मो में लगा हुआ यह मनुष्य समुदाय कर्मो से बंधता है इसलिए हे कौन्तेय! तु आसक्तिरहित होकर उस यज्ञ के लिए ही कर्म को कर


    गीता  अध्याय 3 श्लोक 10  11 | geeta chapter 3 shloka 10 11


    सहयज्ञाः प्रजाः सृष्टा पुरोवाचप्रजापतिः ।
    अनेन प्रसविष्यध्वमेष वोऽस्त्विष्टकामधुक्‌ ॥3.10
    sahayajñāḥ prajāḥ sṛṣṭā purōvācaprajāpatiḥ । anēna prasaviṣyadhvamēṣa vō'stviṣṭakāmadhuk‌ ॥
    देवान्भावयतानेन ते देवा भावयन्तु वः ।
    परस्परं भावयन्तः श्रेयः परमवाप्स्यथ ॥3.11
    dēvānbhāvayatānēna tē dēvā bhāvayantu vaḥ ।
    parasparaṃ bhāvayantaḥ śrēyaḥ paramavāpsyatha

    Meaning: In the beginning of creation, the Lord of all creatures sent forth generations of men and demigods, along with sacrifices for your duties, and blessed them by saying, "Be thou happy by this yajna [sacrifice] because its performance will bestow upon you all desirable things." The demigods, being pleased by sacrifices, will also please you thus nourishing one another, there will reign general prosperity for all.

    भावार्थ: प्रजापति ब्रह्माजी ने सृष्टि के आदिकाल से ही कर्ताव्यकर्मोके विधानसहित प्रजा की रचना करके कहा की तुम(मनुष्य आदि) लोग इस कर्तव्य के द्वारा सबकी वृद्धि करो और यह कर्तव्य कर्मरूपी यज्ञ तुम लोगो को कर्तव्य पालन की आवश्यक सामग्री प्रदान करने वाला हो
    इस(कर्तव्यकर्म) के द्वारा तुम लोग देवताओ को उन्नत करो एवं वे (देवता लोग) अपने कर्म के द्वारा तुम लोगो को उन्नत करे इस प्रकार एक दुसरे को उन्नत करते हुए तुम लोग परम कल्याण को प्राप्त हो जाओगे


    गीता  अध्याय 3 श्लोक 12 | geeta chapter 3 shloka 12


    इष्टान्भोगान्हि वो देवा दास्यन्ते यज्ञभाविताः । तैर्दत्तानप्रदायैभ्यो यो भुंक्ते स्तेन एव सः ॥3.12
    iṣṭānbhōgānhi vō dēvā dāsyantē yajñabhāvitāḥ । tairdattānapradāyaibhyō yō bhuṃktē stēna ēva saḥ ॥

    Meaning: in charge of the various necessities of life, the demigods, being satisfied by the performance of yajna[sacrifice], supply all necessities to man. But he who enjoys these gifts, without offering them to the demigods in return, is certainly a thief.

    भावार्थ: यज्ञ से पुष्ट हुए देवता भी तुम लोगो को कर्तव्यपालन हेतु आवश्यक सामग्री देते रहेंगे इस प्रकार उन देवताओं की दी हुई सामग्री को दुसरो की सेवा में लगाये बिना ही जो मनुष्य स्वयं उसका उपभोग करता है, वह चोर ही है


    गीता  अध्याय 3 श्लोक 13 | geeta chapter 3 shloka 13


    यज्ञशिष्टाशिनः सन्तो मुच्यन्ते सर्वकिल्बिषैः । भुञ्जते ते त्वघं पापा ये पचन्त्यात्मकारणात्‌ ॥3.13
    yajñaśiṣṭāśinaḥ santō mucyantē sarvakilbiṣaiḥ । bhuñjatē tē tvaghaṃ pāpā yē pacantyātmakāraṇāt‌ ॥

    Meaning: The devotees of the. Lord are released from all kinds of sins because they eat food which is offered first for sacrifice. Others, who prepare food for personal sense enjoyment, verily eat only sin.

    भावार्थ: यज्ञशेष का अनुभव करने वाले श्रेष्ट मनुष्य सम्पूर्ण पापो से मुक्त हो जाते है परन्तु जो अपने लिए ही पकाते है अर्थात् सब कर्म करते है । वे पापी लोग तो पाप का ही भक्षण करते है


    गीता  अध्याय 3 श्लोक 14 15 | geeta chapter 3 shloka 14 15


    अन्नाद्भवन्ति भूतानि पर्जन्यादन्नसम्भवः । यज्ञाद्भवति पर्जन्यो यज्ञः कर्मसमुद्भवः ॥3.14
    annādbhavanti bhūtāni parjanyādannasambhavaḥ । yajñādbhavati parjanyō yajñaḥ karmasamudbhavaḥ ॥
    कर्म ब्रह्मोद्भवं विद्धि ब्रह्माक्षरसमुद्भवम्‌ ।
    तस्मात्सर्वगतं ब्रह्म नित्यं यज्ञे प्रतिष्ठितम्‌ ॥3.15
    karma brahmōdbhavaṃ viddhi brahmākṣarasamudbhavam‌ ।
    tasmātsarvagataṃ brahma nityaṃ yajñē pratiṣṭhitam‌ ॥

    Meaning: All living bodies subsist on food grains, which are produced from rains. Rains are produced by the performance of yajna [sacrifice], and yajna is born of prescribed duties. Regulated activities are prescribed in the Vedas, and the Vedas are directly manifested from the Supreme Personality of Godhead. Consequently, the all-pervading Transcendence is eternally situated in acts of sacrifice.

    भावार्थ: सम्पूर्ण प्राणी अन्न से उत्पन्न होते है, अन्न की उत्पति वर्षा से होती है वर्षा यज्ञ से होती है यज्ञ कर्मो से संपन्न होता है कर्मो को तु वेद से उत्पन्न जन और वेद को अक्षर ब्रह्म से उत्पन्न हुआ जान इसलिए वह सर्वव्यापी परमात्मा यज्ञ(कर्त्तव्य-कर्म) में नित्य स्थित है


    गीता  अध्याय 3 श्लोक 16 | geeta chapter 3 shloka 16


    एवं प्रवर्तितं चक्रं नानुवर्तयतीह यः ।
    अघायुरिन्द्रियारामो मोघं पार्थ स जीवति ॥3.16
    ēvaṃ pravartitaṃ cakraṃ nānuvartayatīha yaḥ ।
    aghāyurindriyārāmō mōghaṃ pārtha sa jīvati ॥

    Meaning: My dear Arjuna, a man who does not follow this prescribed Vedic system of sacrifice certainly leads a life of sin, for a person delighting only in the senses lives in vain.

    भावार्थ: हे पार्थ! जो मनुष्य इस लोक इस प्रकार प्रचलित सृष्टिचक्र के अनुसार नही चलता है वह इन्द्रियों के द्वारा भोगो में रमण करने वाला अघायु(पापमय जीवन बिताने वाला) मनुष्य संसार में व्यर्थ ही जीता है



    Geeta chapter 3 shloka 17-24

    सांख्य (ज्ञानी) एवं ईश्वर के लिए भी कर्म की आवश्यकता
    (Need of karma(deeds) to follow your duties)


    गीता अध्याय 3 श्लोक 17 | geeta chapter 3 shloka 17

    यस्त्वात्मरतिरेव स्यादात्मतृप्तश्च मानवः ।
    आत्मन्येव च सन्तुष्टस्तस्य कार्यं न विद्यते ॥3.17॥

    yastvātmaratirēva syādātmatṛptaśca mānavaḥ ।
    ātmanyēva ca santuṣṭastasya kāryaṃ na vidyatē ॥3.17॥

    Meaning: One who is, however, taking pleasure in the self, who is illumined in the self, who rejoices in and is satisfied with the self only, fully satiated-for him there is no duty. भावार्थ: परन्तु जो मनुष्य अपने आप में ही रमण करने वाला हो और अपने आप में ही तृप्त हो तथा अपने आप में ही संतुष्ट है, उसके लिए कोई कर्तव्य है ही नही।


    गीता अध्याय 3 श्लोक 18 | geeta chapter 3 shloka 18

    संजय उवाच:
    नैव तस्य कृतेनार्थो नाकृतेनेह कश्चन ।
    न चास्य सर्वभूतेषु कश्चिदर्थव्यपाश्रयः ॥3.18॥

    saṃjaya uvāca:
    naiva tasya kṛtēnārthō nākṛtēnēha kaścana ।
    na cāsya sarvabhūtēṣu kaścidarthavyapāśrayaḥ ॥3.18॥


    Meaning: A self-realized man has no purpose to fulfill in the discharge of his prescribed duties, nor has he any reason not to perform such work. Nor has he any need to depend on any other living being.

    भावार्थः  कर्मयोग में स्थित मनुष्य का न ही कर्म करने से कोई प्रयोजन रहता है और न ही कर्म न करने से । और सम्पूर्ण प्राणियों में भी इसका थोडा सा भी स्वार्थ का सम्बन्ध नही रहता है


    गीता अध्याय 3 श्लोक 19 | geeta chapter 3 shloka 19

    तस्मादसक्तः सततं कार्यं कर्म समाचर ।
    असक्तो ह्याचरन्कर्म परमाप्नोति पुरुषः ॥3.19॥

    tasmādasaktaḥ satataṃ kāryaṃ karma samācara ।
    asaktō hyācarankarma paramāpnōti puruṣaḥ ॥3.19॥

    Meaning: Therefore, without being attached to the fruits of activities, one should act as a matter of duty; for by working without attachment, one attains the Supreme.

    भावार्थः  इसलिए तु आसक्ति रहित होकर कर्तव्यकर्म का भलीभांति आचरण कर, क्योकि आसक्ति रहित होकर कर्म करता हुआ मनुष्य परमात्मा को प्राप्त हो जाता है


    गीता अध्याय 3 श्लोक 20 | geeta chapter 3 shloka 20

    कर्मणैव हि संसिद्धिमास्थिता जनकादयः । लोकसंग्रहमेवापि सम्पश्यन्कर्तुमर्हसि ॥3.20॥
    karmaṇaiva hi saṃsiddhimāsthitā janakādayaḥ ।
    lōkasaṃgrahamēvāpi sampaśyankartumarhasi ॥3.20॥

    Meaning:  Even kings like Janaka and others attained the perfectional stage by performance of prescribed duties. Therefore, just for the sake of educating the people in general, you should perform your work. 

    भावार्थः  राजा जनक जैसे अनेक महापुरुष भी कर्मयोग के द्वारा ही परमसिद्धि को प्राप्त हुए थे इसलिए लोकसंग्रह को देखते हुए तु भी निष्कामभाव से कर्म करने के ही योग्य है अर्थात तुम्हे अवश्य कर्म करना चाहिए 


    गीता अध्याय 3 श्लोक 21 | geeta chapter 3 shloka 21

    यद्यदाचरति श्रेष्ठस्तत्तदेवेतरो जनः । स यत्प्रमाणं कुरुते लोकस्तदनुवर्तते ॥3.21॥
    yadyadācarati śrēṣṭhastattadēvētarō janaḥ । sa yatpramāṇaṃ kurutē lōkastadanuvartatē ॥3.21॥

    Meaning: Whatever action is performed by a great man, common men follow in his footsteps. And whatever standards he sets by exemplary acts, all the world pursues.

    भावार्थः  श्रेष्ट मनुष्य जो जो आचरण करता है, दुसरे मनुष्य भी वैसा वैसा ही आचरण करते है वह जो जो प्रमाण कर देता है दुसरे मनुष्य भी उसी के अनुरूप आचरण करते है 

    गीता अध्याय 3 श्लोक 22 | geeta chapter 3 shloka 22

    न मे पार्थास्ति कर्तव्यं त्रिषु लोकेषु किंचन । नानवाप्तमवाप्तव्यं वर्त एव च कर्मणि ॥3.22॥
    na mē pārthāsti kartavyaṃ triṣu lōkēṣu kiṃcana । nānavāptamavāptavyaṃ varta ēva ca karmaṇi ॥3.22॥

    Meaning: 0 son of Prtha, there is no work prescribed for Me within all the three planetary systems. Nor am I in want of anything, nor have I need to obtain anything and yet I am engaged in work.

    भावार्थः  हे पार्थ ! मुझे तीनो लोको में कुछ कर्तव्य है और न ही कोई प्राप्त करने योग्य वास्तु अप्राप्त है, फिर भी में कर्तव्य कर्म में ही लगा रहता हूँ 

    गीता अध्याय 3 श्लोक 23, 24 | geeta chapter 3 shloka 23, 24

    यदि ह्यहं न वर्तेयं जातु कर्मण्यतन्द्रितः । मम वर्त्मानुवर्तन्ते मनुष्याः पार्थ सर्वशः ॥3.23॥
    yadi hyahaṃ na vartēyaṃ jātu karmaṇyatandritaḥ । mama vartmānuvartantē manuṣyāḥ pārtha sarvaśaḥ ॥3.23॥
    यदि उत्सीदेयुरिमे लोका न कुर्यां कर्म चेदहम्‌ । संकरस्य च कर्ता स्यामुपहन्यामिमाः प्रजाः ॥3.24॥
    yadi utsīdēyurimē lōkā na kuryāṃ karma cēdaham‌ । saṃkarasya ca kartā syāmupahanyāmimāḥ prajāḥ ॥3.24॥

    Meaning: For, if I did not engage in work, 0 Partha, certainly all men would follow My path.
    If I should cease to work, then all these worlds would be put to ruination. I would also be the cause of creating an unwanted population, and I would thereby destroy the peace of all sentient beings.

    भावार्थः क्योकि हे पार्थ! यदि किसी समय सावधान होकर कर्तव्य कर्म न करू तो बड़ी विकट समस्या हो जाए, क्योकि मनुष्य सब प्रकार से मेरे ही मार्ग का अनुसरण करते है यदि में कर्म न करू तो ये सभी मनुष्य नष्ट - भ्रष्ट हो जाए और में वर्णसंकरता को करने वाला होऊ और इस समस्त प्रजा को नष्ट करने वाला बनु


    Geeta chapter 3 shloka 25 to 35

    अज्ञानी एवं तत्वदर्शी में अंतर एवं कर्म करने की प्रेरणा (difference between ignorant and learned person & motivating for karma )

    गीता अध्याय 3 श्लोक 25, 26 | geeta chapter 3 shloka 25, 26


    सक्ताः कर्मण्यविद्वांसो यथा कुर्वन्ति भारत । कुर्याद्विद्वांस्तथासक्तश्चिकीर्षुर्लोकसंग्रहम्‌ ॥3.25॥
    saktāḥ karmaṇyavidvāṃsō yathā kurvanti bhārata । kuryādvidvāṃstathāsaktaścikīrṣurlōkasaṃgraham‌ ॥3.25॥

    न बुद्धिभेदं जनयेदज्ञानां कर्मसङि्गनाम्‌ । जोषयेत्सर्वकर्माणि विद्वान्युक्तः समाचरन्‌ ॥3.26
    na buddhibhēdaṃ janayēdajñānāṃ karmasaṅiganām‌ । jōṣayētsarvakarmāṇi vidvānyuktaḥ samācaran‌ ॥3.26॥

    Meaning: As the ignorant perform their duties with attachment to results, similarly the learned may also act, but without attachment, for the sake of leading people on the right path. Let not the wise disrupt the minds of the ignorant who are attached to fruitive action. They should not be encouraged to refrain from work, but to engage in work in the spirit of devotion.

    भावार्थः  हे अर्जुन! कर्म में आसक्त हुए अज्ञानीजन जिस प्रकार कर्म करते है, तत्वदर्शी मनुष्य भी आसक्तिरहित होकर उसी प्रकार कर्म करे। परन्तु वह तत्वदर्शी मनुष्य, कर्मो में आसक्त मनुष्यों की बुद्धि में भ्रम उत्पन्न न करे (अर्थात उन्हें कर्म न करने के लिए प्रेरित न करे) अपितु वह स्वयं भलीभांति शास्त्रसम्मत कर्म करता हुआ उन लोगो से भी वैसे ही कर्म करवाए


    गीता अध्याय 3 श्लोक 27 | Geeta chapter 3 shloka 27


    प्रकृतेः क्रियमाणानि गुणैः कर्माणि सर्वशः । अहंकारविमूढात्मा कर्ताहमिति मन्यते ॥3.27॥
    prakṛtēḥ kriyamāṇāni guṇaiḥ karmāṇi sarvaśaḥ । ahaṃkāravimūḍhātmā kartāhamiti manyatē ॥3.27॥

    Meaning: The bewildered spirit soul, under the influence of the three modes of material nature, thinks himself to be the doer of activities, which are in actuality carried out by nature.

    भावार्थः  सम्पूर्ण कर्म सभी प्रकार से प्रकृतिजन्य गुणों द्वारा ही संपन्न होते है ,लेकिन अहंकार से मोहित अंतःकरण वाला मनुष्य "मै कर्ता हूँ" ईस प्रकार मानता है 

    गीता  अध्याय 3 श्लोक 28 | Geeta chapter 3 shloka 28


    तत्त्ववित्तु महाबाहो गुणकर्मविभागयोः ।
    गुणा गुणेषु वर्तन्त इति मत्वा न सज्जते ॥3.28॥
    tattvavittu mahābāhō guṇakarmavibhāgayōḥ ।
    guṇā guṇēṣu vartanta iti matvā na sajjatē ॥3.28॥

    Meaning: One who is in knowledge of the Absolute Truth, 0 mighty-armed, does not engage himself in the senses and sense gratification, knowing well the differences between work in devotion and work for fruitive results.

    भावार्थः  परन्तु हे महाबाहो! गुणविभाग एवं कर्मविभाग को अच्छे से जानने वाला तत्वदर्शी मनुष्य, "समूर्ण गुण ही गुणों में बरत रहे है" ऐसा मानकर उनमे आसक्त नही होता है


    गीता अध्याय 3 श्लोक 29 | Geeta chapter 3 shloka 29


    प्रकृतेर्गुणसम्मूढ़ाः सज्जन्ते गुणकर्मसु । तानकृत्स्नविदो मन्दान्कृत्स्नविन्न विचालयेत्‌ ॥3.29॥
    prakṛtērguṇasammūḍha़āḥ sajjantē guṇakarmasu । tānakṛtsnavidō mandānkṛtsnavinna vicālayēt‌ ॥3.29॥

    Meaning: Bewildered by the modes of material nature, the ignorant fully engage themselves in material activities and become attached. But the wise should not unsettle them, although these duties are inferior due to the performers' lack of knowledge.

    भावार्थः प्रकृतिजन्य गुणों से अत्यंत मोहित हुए अज्ञानी मनुष्य गुण एवं कर्मो में आसक्त रहते है उन पूर्णतया न समझने वाले मंदबुद्धि मनुष्यों को, पूर्णतया तत्व जानने वाले ज्ञानी मनुष्य विचलित न करे


    गीता अध्याय 3 श्लोक 30 | Geeta chapter 3 shloka 30 


    मयि सर्वाणि कर्माणि सन्नयस्याध्यात्मचेतसा । निराशीर्निर्ममो भूत्वा युध्यस्व विगतज्वरः ॥3.30॥
    mayi sarvāṇi karmāṇi sannayasyādhyātmacētasā । nirāśīrnirmamō bhūtvā yudhyasva vigatajvaraḥ ॥3.30॥

    Meaning: Therefore, 0 Arjuna, surrendering all your works unto Me, with mind intent on Me, and without desire for gain and free from egoism and lethargy, fight.

    भावार्थः तु विवेक युक्त बुद्धि द्वारा सभी कर्तव्य कर्मो को मेरे अर्पण करके कामनारहित, ममतारहित एवं संताप रहित होकर इस युद्धरुपी कर्तव्य कर्म को कर।

    गीता अध्याय 3 श्लोक 31 | Geeta chapter 3 shloka 31


    ये मे मतमिदं नित्यमनुतिष्ठन्ति मानवाः । श्रद्धावन्तोऽनसूयन्तो मुच्यन्ते तेऽति कर्मभिः ॥3.31
    yē mē matamidaṃ nityamanutiṣṭhanti mānavāḥ । śraddhāvantō'nasūyantō mucyantē tē'ti karmabhiḥ ॥3.31॥

    Meaning: One who executes his duties according to My injunctions and who follows this(said in previous shlok) teaching faithfully, without envy, becomes free from the bondage of fruitive actions.

    भावार्थः जो मनुष्य दोष दृष्टि से रहित होकर श्रद्धापूर्वक मेरे इस मत (पिछले श्लोक में वर्णित) मत का सदा अनुसरण करते है, वे भी कर्मो के बंधन से मुक्त हो जाते है


    गीता अध्याय 3 श्लोक 32 | Geeta chapter 3 shloka 32


    ये त्वेतदभ्यसूयन्तो नानुतिष्ठन्ति मे मतम्‌ । सर्वज्ञानविमूढांस्तान्विद्धि नष्टानचेतसः ॥3.32
    yē tvētadabhyasūyantō nānutiṣṭhanti mē matam‌ । sarvajñānavimūḍhāṃstānviddhi naṣṭānacētasaḥ ॥3.32॥

    Meaning: But those who, out of envy, disregard these teachings and do not practice them regularly, are to be considered bereft of all knowledge, befooled, and doomed to ignorance and bondage.

    भावार्थः परन्तु जो मनुष्य मेरे इस मत में दोष दृष्टि रखते हुए इसका अनुसरण नही करते, उन सम्पुर्ण ज्ञानो में मोहित एवं अविवेकी मनुष्यों को तुम नष्ट हुआ ही जानो


    गीता अध्याय 3 श्लोक 33 | Geeta chapter 3 shloka 33


    सदृशं चेष्टते स्वस्याः प्रकृतेर्ज्ञानवानपि । प्रकृतिं यान्ति भूतानि निग्रहः किं करिष्यति ॥3.33॥
    sadṛśaṃ cēṣṭatē svasyāḥ prakṛtērjñānavānapi । prakṛtiṃ yānti bhūtāni nigrahaḥ kiṃ kariṣyati ॥3.33॥

    Meaning: even a man of knowledge acts according to his own nature, for every one follows his nature. What can repression accomplish?

    भावार्थः सम्पूर्ण प्राणी प्रकृति को ही प्राप्त होते है ज्ञानी मनुष्य भी अपनी प्रकृति अनुसार ही आचरण करते है फिर इसमें किसी का हठ क्या करेगा?

    गीता अध्याय 3 श्लोक 34 | Geeta chapter 3 shloka 34


    इन्द्रियस्येन्द्रियस्यार्थे रागद्वेषौ व्यवस्थितौ । तयोर्न वशमागच्छेत्तौ ह्यस्य परिपन्थिनौ ॥3.34॥
    indriyasyēndriyasyārthē rāgadvēṣau vyavasthitau । tayōrna vaśamāgacchēttau hyasya paripanthinau ॥3.34॥

    Meaning: Attraction and repulsion for sense objects are felt by embodied beings, but one should not fall under the control of senses and sense objects because they are stumbling blocks on the path of self-realization.

    भावार्थः इन्द्रिय व इन्द्रिय के अर्थ (प्रत्येक इन्द्रिय के प्रत्येक विषय) में राग और द्वेष व्यवस्था से छिपे है मनुष्य को इन दोनों के ही वश में नही होना चाहिए, क्योकि ये मनुष्य के परमात्मप्राप्ति के मार्ग में विघ्न डालने वाले शत्रु है

    गीता अध्याय 3 श्लोक 35 | Geeta chapter 3 shloka 35


    श्रेयान्स्वधर्मो विगुणः परधर्मात्स्वनुष्ठितात्‌ । स्वधर्मे निधनं श्रेयः परधर्मो भयावहः ॥3.35
    śrēyānsvadharmō viguṇaḥ paradharmātsvanuṣṭhitāt‌ । svadharmē nidhanaṃ śrēyaḥ paradharmō bhayāvahaḥ ॥3.35॥

    Meaning: It is far better to discharge one's prescribed duties, even though they may be faulty, than another's duties. Destruction in the course of performing one's own duty is better than engaging in another's duties, for to follow another's path is dangerous.

    भावार्थः अच्छी तरह से आचरण में लाये हुए दुसरे के धर्म से, गुणों की कमी वाला स्वधर्म श्रेष्ट है अपने धर्म में तो मरना भी कल्याणकारक है और दुसरो का धर्म तो भय को देने वाला है



    Shreemad Bhagwat geeta chapter 2 | श्रीमद्भगवद् गीता अध्याय 2

    Bhagwat geeta chapter 2 | श्रीमद्भगवद् गीता  अध्याय 2 

    Click below to read other parts:


    Chapter-2   

    द्वितीयोऽध्यायः ~ सांख्ययोग



      Geeta chapter 2 shloka 01-10

      (Krishna-arjuna conversation)
      Bhagwat geeta chapter 2 verses 1-10| श्रीमद्भगवद् गीता  अध्याय 2 श्लोक 1-10

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 01 | geeta chapter 2 verse 01
      संजय उवाच तं तथा कृपयाविष्टमश्रुपूर्णाकुलेक्षणम्‌ । विषीदन्तमिदं वाक्यमुवाच मधुसूदनः ॥2.1॥ sañjaya uvāca taṅ tathā kṛpayā.viṣṭamaśrupūrṇākulēkṣaṇam. viṣīdantamidaṅ vākyamuvāca madhusūdanaḥ 2.1
      Meaning-Sanjaya said: Seeing Arjuna full of compassion and very sorrowful, his eyes brimming with tears, Madhusudana, Krishna, spoke the following words. भावार्थ : संजय बोले- वैसी कायरता से व्याप्त हुए और आँसुओं से जिनके नेत्रों की दृष्टि अवरुद्ध हो रही है वे अर्जुन जो की विषाद कर रहे है उनके प्रति भगवान मधुसूदन यह वचन बोले.
      गीता  अध्याय 2 श्लोक 02 | geeta chapter 2 verse 02
      श्रीभगवानुवाच कुतस्त्वा कश्मलमिदं विषमे समुपस्थितम्‌। अनार्यजुष्टमस्वर्ग्यमकीर्तिकरमर्जुन॥2.2॥ śrī bhagavānuvāca kutastvā kaśmalamidaṅ viṣamē samupasthitam. anāryajuṣṭamasvargyamakīrtikaramarjuna 2.2
      Meaning- The Supreme Person [Bhagavan] said: My dear Arjuna, how have these impurities come upon you? They are not at all befitting a man who knows the progressive values of life. They do not lead to higher planets, but to infamy. भावार्थ : श्रीभगवान बोले- हे अर्जुन! इस विषम अवसर पर तुम्हे यह कायरता कहा से प्राप्त हुई? जिसका न तो श्रेष्ठ पुरुषों द्वारा सेवन किया जाता है, न ही यह स्वर्ग को देने वाली है और न ही कीर्ति को करने वाली ही है.



      गीता  अध्याय 2 श्लोक 03 | geeta chapter 2 verse 03
      क्लैब्यं मा स्म गमः पार्थ नैतत्त्वय्युपपद्यते। क्षुद्रं हृदयदौर्बल्यं त्यक्त्वोत्तिष्ठ परन्तप ॥2.3॥ klaibyaṅ mā sma gamaḥ pārtha naitattvayyupapadyatē. kṣudraṅ hṛdayadaurbalyaṅ tyaktvōttiṣṭha parantapa 2.3
      Meaning-0 son of Prtha, do not yield to this degrading impotence. It does not become you. Give up such petty weakness of heart and arise, 0 chastiser of the enemy. भावार्थ : हे पृथानंदन अर्जुन! नपुंसकता को मत प्राप्त हो, तुम्हारे में यह उचित नहीं है। हे परंतप! हृदय की इस तुच्छ दुर्बलता को त्यागकर युद्ध के लिए खडे हो जाओ.
      गीता  अध्याय 2 श्लोक 04 | geeta chapter 2 verse 04
      अर्जुन उवाच कथं भीष्ममहं सङ्‍ख्ये द्रोणं च मधुसूदन । इषुभिः प्रतियोत्स्यामि पूजार्हावरिसूदन ॥2.4॥ arjuna uvāca kathaṅ bhīṣmamahaṅ saṅkhyē drōṇaṅ ca madhusūdana. iṣubhiḥ pratiyōtsyāmi pūjārhāvarisūdana 2.4
      Meaning- Arjuna said: 0 killer of Madhu [ Krishna], how can I counterattack with arrows in battle men like Bhishma and Drona, who are worthy of my worship? भावार्थ : अर्जुन बोले- हे मधुसूदन! मैं रणभूमि में किस प्रकार भीष्म पितामह और द्रोणाचार्य के साथ बाणों से युद्ध लडू? क्योंकि हे अरिसूदन! ये दोनों ही पूजा के योग्य हैं.



      गीता  अध्याय 2 श्लोक 05 | geeta chapter 2 verse 05
      गुरूनहत्वा हि महानुभावान श्रेयो भोक्तुं भैक्ष्यमपीह लोके । हत्वार्थकामांस्तु गुरूनिहैव भुञ्जीय भोगान्‌ रुधिरप्रदिग्धान्‌ ॥2.5॥ gurūnahatvā hi mahānubhāvān śrēyō bhōktuṅ bhaikṣyamapīha lōkē. hatvārthakāmāṅstu gurūnihaiva bhuñjīya bhōgān rudhirapradigdhān 2.5
      Meaning- It is better to live in this world by begging than to live at the cost of the lives of great souls who are my teachers. Even though they are avaricious, they are nonetheless superiors. If they are killed, our spoils will be tainted with blood. भावार्थ : महानुभाव गुरुजनों को न मारकर इस लोक में , मैं भिक्षा का अन्न खाना भी श्रेष्ट समझता हूँ क्योंकि गुरुजनों को मारकर यहाँ में रक्त से सने हुए तथा धन की कामना की मुख्यतावाले भोगों को ही तो भोगूँगा.


      गीता  अध्याय 2 श्लोक 06 | geeta chapter 2 verse 06
      न चैतद्विद्मः कतरन्नो गरीयो-यद्वा जयेम यदि वा नो जयेयुः । यानेव हत्वा न जिजीविषाम-स्तेऽवस्थिताः प्रमुखे धार्तराष्ट्राः॥2.6॥ na caitadvidmaḥ katarannō garīyō yadvā jayēma yadi vā nō jayēyuḥ. yānēva hatvā na jijīviṣāma- stē.vasthitāḥ pramukhē dhārtarāṣṭrāḥ2.6
      Meaning-Nor do we know which is better-conquering them or being conquered by them. The relatives of Dhrtarashtra, whom if we killed we should not care to live, are now standing before us on this battlefield. भावार्थ : हम यह भी नहीं जानते कि हमारे लिए युद्ध करना या न करना- इन दोनों में से कौन-सा अत्यंत श्रेष्ठ है, अथवा हम उन्हें जीतेंगे या हमको वे जीतेंगे। और जिनको मारकर हम जीना भी नहीं चाहते, वे ही ध्रतराष्ट्र के सम्बन्धी हमारे सामने युद्ध में खड़े हैं.


      गीता  अध्याय 2 श्लोक 07 | geeta chapter 2 verse 07
      कार्पण्यदोषोपहतस्वभावः पृच्छामि त्वां धर्मसम्मूढचेताः । यच्छ्रेयः स्यान्निश्चितं ब्रूहि तन्मे शिष्यस्तेऽहं शाधि मां त्वां प्रपन्नम्‌ ॥2.7॥ kārpaṇyadōṣōpahatasvabhāvaḥ pṛcchāmi tvāṅ dharmasaṅmūḍhacētāḥ. yacchrēyaḥ syānniśicataṅ brūhi tanmē śiṣyastē.haṅ śādhi māṅ tvāṅ prapannam 2.7
      Meaning-Now I am confused about my duty and have lost all composure because of weakness. In this condition I am asking You to tell me clearly what is best for me. Now I am Your disciple, and a soul surrendered unto You. Please instruct me. भावार्थ : इसलिए कायरता रूप दोष से तिरस्कृत स्वभाव वाला तथा धर्म के विषय में मोहित अंतःकरण वाला मैं आपसे पूछता हूँ कि जो निश्चित कल्याणकारक बात हो, वह मेरे लिए कहिए मैं आपका शिष्य हूँ,आपके शरण हुए मुझ को शिक्षा दीजिए


      गीता  अध्याय 2 श्लोक 08 | geeta chapter 2 verse 08
      न हि प्रपश्यामि ममापनुद्याद्-यच्छोकमुच्छोषणमिन्द्रियाणाम्‌ । अवाप्य भूमावसपत्रमृद्धं-राज्यं सुराणामपि चाधिपत्यम्‌ ॥2.8॥ na hi prapaśyāmi mamāpanudyā- dyacchōkamucchōṣaṇamindriyāṇām. avāpya bhūmāvasapatnamṛddham rājyaṅ surāṇāmapi cādhipatyam 2.8
      Meaning-I can find no means to drive away this grief which is drying up my senses. I will not be able to destroy it even if I win an unrivaled kingdom on the earth with sovereignty like the demigods in heaven. भावार्थ : कारण कि पृथ्वी पर शत्रुरहित, धन-धान्य सम्पन्न राज्य को और देवताओं के स्वामीपन को प्राप्त होकर भी मैं उस उपाय को नहीं देखता हूँ, जो मेरी इन्द्रियों के सुखाने वाले शोक को दूर कर सके


      गीता  अध्याय 2 श्लोक 09 | geeta chapter 2 verse 09
      संजय उवाच एवमुक्त्वा हृषीकेशं गुडाकेशः परन्तप । न योत्स्य इतिगोविन्दमुक्त्वा तूष्णीं बभूव ह ॥2.9॥ sañjaya uvāca ēvamuktvā hṛṣīkēśaṅ guḍākēśaḥ parantapa. na yōtsya iti gōvindamuktvā tūṣṇīṅ babhūva ha 2.9
      Meaning-Sanjaya said: Having spoken thus, Arjuna, chastiser of enemies, told Krishna, "Govinda, I shall not fight," and fell silent. भावार्थ : संजय बोले- हे राजन्‌! निद्रा को जीतने वाले अर्जुन अंतर्यामी श्रीकृष्ण से 'युद्ध नहीं करूँगा' इस प्रकार स्पष्ट वचन कहकर चुप हो गए

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 10 | geeta chapter 2 verse 10
      तमुवाच हृषीकेशः प्रहसन्निव भारत । सेनयोरुभयोर्मध्ये विषीदंतमिदं वचः ॥2.10॥ tamuvāca hṛṣīkēśaḥ prahasanniva bhārata. sēnayōrubhayōrmadhyē viṣīdantamidaṅ vacaḥ 2.10
      Meaning-0 descendant of Bharata, at that time Krishna, smiling, in the midst of both the armies, spoke the following words to the grief-stricken Arjuna.
      भावार्थ : हे भरतवंशी धृतराष्ट्र! अंतर्यामी श्रीकृष्ण महाराज दोनों सेनाओं के मध्य भाग में विषाद करते हुए उस अर्जुन को हँसते हुए से यह वचन बोले.

      Geeta chapter 2 shloka 11-30

      सांख्ययोग
      (Sankhya Yog)
      गीता  अध्याय 2 श्लोक 11 | geeta chapter 2 verse 11
      श्री भगवानुवाच
      अशोच्यानन्वशोचस्त्वं प्रज्ञावादांश्च भाषसे ।
      गतासूनगतासूंश्च नानुशोचन्ति पण्डिताः ॥2.11॥
      śrī bhagavānuvāca
      aśōcyānanvaśōcastvaṅ prajñāvādāṅśca bhāṣasē.
      gatāsūnagatāsūṅśca nānuśōcanti paṇḍitāḥ 2.11
      Meaning-The Lord said: While speaking learned words, you are mourning for what is not worthy of grief. Those who are wise lament neither for the living nor the dead.
      भावार्थ : श्री भगवान बोले, हे अर्जुन! तूने शोक न करने योग्य का शोक किया है और भाषा से विद्वता की बाते करते हो , परन्तु जिनके प्राण चले गए हैं, उनके लिए और जिनके प्राण नहीं गए हैं उनके लिए भी पण्डित(विद्वान्) शोक नहीं करते ।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 12 | geeta chapter 2 verse 12
      न त्वेवाहं जातु नासं न त्वं नेमे जनाधिपाः ।
      न चैव न भविष्यामः सर्वे वयमतः परम्‌ ॥2.12॥
      na tvēvāhaṅ jātu nāsaṅ na tvaṅ nēmē janādhipāḥ.
      na caiva na bhaviṣyāmaḥ sarvē vayamataḥ param 2.12
      Meaning-Never was there a time when I did not exist, nor you, nor all these kings; nor in the future shall any of us cease to be.
      भावार्थ : न तो ऐसा ही है कि किसी काल तु नहीं था, या मैं नहीं था अथवा ये राजा लोग नहीं थे यह बात भी नही है और इसके बाद भी हम सभी नही होंगे ऐसा भी नही है।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 13 | geeta chapter 2 verse 13
      देहिनोऽस्मिन्यथा देहे कौमारं यौवनं जरा ।
      तथा देहान्तरप्राप्तिर्धीरस्तत्र न मुह्यति ॥2.13॥
      dēhinō.sminyathā dēhē kaumāraṅ yauvanaṅ jarā.
      tathā dēhāntaraprāptirdhīrastatra na muhyati 2.13
      Meaning-As the embodied soul continually passes, in this body, from boyhood to youth to old age, the soul similarly passes into another body at death. The self-realized soul is not bewildered by such a change.
      भावार्थ :  जैसे देहधारी(जीवात्मा) की इस देह में बचपन, जवानी और वृद्धावस्था होती है, वैसे ही मृत्यु पश्चात दुसरे शरीर की प्राप्ति होती है, उस विषय में धीर पुरुष मोहित नहीं होते।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 14 | geeta chapter 2 verse 14
      मात्रास्पर्शास्तु कौन्तेय शीतोष्णसुखदुःखदाः ।
      आगमापायिनोऽनित्यास्तांस्तितिक्षस्व भारत ॥2.14॥
      mātrāsparśāstu kauntēya śītōṣṇasukhaduḥkhadāḥ.
      āgamāpāyinō.nityāstāṅstitikṣasva bhārata 2.14
      Meaning-0 son of Kunti, the nonpermanent appearance of happiness and distress, and their disappearance in due course, are like the appearance and disappearance of winter and summer seasons. They arise from sense perception, 0 scion of Bharata, and one must learn to tolerate them without being disturbed.
      भावार्थ : हे कुंतीपुत्र! इन्द्रियों के विषय तो शीत(अनुकूलता) तथा उष्ण(प्रतिकूलता) के द्वारा सुख और दुःख देने वाले है तथा आनेजाने वाले है व अनित्य है। इसलिए हे भारत! उनको तू सहन कर ।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 15 | geeta chapter 2 verse 15
      यं हि न व्यथयन्त्येते पुरुषं पुरुषर्षभ ।
      समदुःखसुखं धीरं सोऽमृतत्वाय कल्पते ॥2.15॥
      yaṅ hi na vyathayantyētē puruṣaṅ puruṣarṣabha.
      samaduḥkhasukhaṅ dhīraṅ sō.mṛtatvāya kalpatē 2.15
      Meaning-0 best among men [ Arjuna] the person who is not disturbed by happiness and distress and is steady in both is certainly eligible for liberation.
      भावार्थ : कारण की हे पुरुषश्रेष्ठ अर्जुन! दुःख-सुख में सम रहने वाले जिस धीर पुरुष को ये मात्रास्पर्श पदार्थ  व्याकुल नहीं करते, वह अमर होने में समर्थ अर्थात् वह अमर हो जाता है।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 16 | geeta chapter 2 verse 16
      नासतो विद्यते भावो नाभावो विद्यते सतः ।
      उभयोरपि दृष्टोऽन्तस्त्वनयोस्तत्वदर्शिभिः ॥2.16॥
      nāsatō vidyatē bhāvō nābhāvō vidyatē sataḥ.
      ubhayōrapi dṛṣṭō.ntastvanayōstattvadarśibhiḥ 2.16
      Meaning-Those who are seers of the truth have concluded that of the nonexistent there is no endurance, and of the existent there is no cessation. This seers have concluded by studying the nature of both.
      भावार्थ : असत्‌ का तो भाव(सत्ता) विद्यमान  नहीं है और सत्‌ का अभाव नहीं है। इस प्रकार इन दोनों का ही तत्व तत्वज्ञानी पुरुषों द्वारा देखा एवं अनुभव किया गया है।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 17 | geeta chapter 2 verse 17
      अविनाशि तु तद्विद्धि येन सर्वमिदं ततम्‌ ।
      विनाशमव्ययस्यास्य न कश्चित्कर्तुमर्हति ॥2.17॥
      avināśi tu tadviddhi yēna sarvamidaṅ tatam.
      vināśamavyayasyāsya na kaśicat kartumarhati 2.17
      Meaning-Know that which pervades the entire body is indestructible. No one is able to destroy the imperishable soul.
      भावार्थ : अविनाशी तो तू उसको जान, जिससे यह सम्पूर्ण संसार व्याप्त है। इस अविनाशी का विनाश करने में कोई भी समर्थ नहीं है।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 18 | geeta chapter 2 verse 18
      अन्तवन्त इमे देहा नित्यस्योक्ताः शरीरिणः ।
      अनाशिनोऽप्रमेयस्य तस्माद्युध्यस्व भारत ॥2.18॥
      antavanta imē dēhā nityasyōktāḥ śarīriṇaḥ.
      anāśinō.pramēyasya tasmādyudhyasva bhārata 2.18
      Meaning- Only the material body of the indestructible, immeasurable and eternal living entity is subject to destruction; therefore, fight, 0 descendant of Bharata.
      भावार्थ : इस अविनाशी, अप्रमेय(जानने में न आनेवाले), नित्य रहने वाले शरीरी(जीवात्मा) के ये सब शरीर अंतवाले कहे गए हैं, इसलिए हे भरतवंशी अर्जुन! तूम युद्ध करो।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 19 | geeta chapter 2 verse 19
      य एनं वेत्ति हन्तारं यश्चैनं मन्यते हतम्‌ ।
      उभौ तौ न विजानीतो नायं हन्ति न हन्यते ॥2.19॥
      ya ēnaṅ vētti hantāraṅ yaścainaṅ manyatē hatam.
      ubhau tau na vijānītō nāyaṅ hanti na hanyatē 2.19
      Meaning- He who thinks that the living entity is the slayer or that he is slain, does not understand. One who is in knowledge knows that the self slays not nor is slain.
      भावार्थ : जो इस अविनाशी शरीरी(आत्मा) को मारने वाला समझता है या जो मनुष्य ईसको मरा मानता है, वे दोनों ही इसको नहीं जानते क्योंकि यह(शरीरी) वास्तव में न तो किसी को मारता है और न ही किसी के द्वारा मारा जाता है।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 20 | geeta chapter 2 verse 20
      न जायते म्रियते वा कदाचिन्नायं भूत्वा भविता वा न भूयः ।
      अजो नित्यः शाश्वतोऽयं पुराणो न हन्यते हन्यमाने शरीरे ॥2.20॥
      na jāyatē mriyatē vā kadāci-nnāyaṅ bhūtvā bhavitā vā na bhūyaḥ.
      ajō nityaḥ śāśvatō.yaṅ purāṇō na hanyatē hanyamānē śarīrē 2.20
      Meaning-For the soul there is never birth nor death. Nor, having once been, does he ever cease to be. He is unborn, eternal, ever-existing, undying and primeval. He is not slain when the body is slain.
      भावार्थ : यह  शरीरी(आत्मा)  न तो जन्मता है और न कभी मरता ही है तथा यह उत्पन्न होकर फिर होने वाला नही है क्योंकि यह जन्मरहित, नित्य रहने वाला , शाश्वत और पुरातन है, शरीर के मारे जाने पर भी यह(शरीरी) नहीं मारा जाता ।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 21 | geeta chapter 2 verse 21
      वेदाविनाशिनं नित्यं य एनमजमव्ययम्‌ ।
      कथं स पुरुषः पार्थ कं घातयति हन्ति कम्‌ ॥2.21॥
      vēdāvināśinaṅ nityaṅ ya ēnamajamavyayam.
      kathaṅ sa puruṣaḥ pārtha kaṅ ghātayati hanti kam 2.21
      Meaning-0 Partha, how can a person who knows that the soul is indestructible, unborn, eternal and immutable, kill anyone or cause anyone to kill?
      भावार्थ : हे पृथानंदन अर्जुन! जो मनुष्य इस शरीरी (आत्मा) को अविनाशी, नित्य, अजन्मा और अव्यय जानता है, वह पुरुष कैसे किसको मारे या कैसे किसको मरवाए?

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 22 | geeta chapter 2 verse 22
      वासांसि जीर्णानि यथा विहाय नवानि गृह्णाति नरोऽपराणि ।
      तथा शरीराणि विहाय जीर्णा-न्यन्यानि संयाति नवानि देही ॥2.22॥
      vāsāṅsi jīrṇāni yathā vihāya navāni gṛhṇāti narō.parāṇi.
      tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇā-nyanyāni saṅyāti navāni dēhī 2.22
      Meaning-As a person puts on new garments, giving up old ones, similarly, the soul accepts new material bodies, giving up the old and useless ones
      भावार्थ : जैसे मनुष्य पुराने वस्त्रों को छोडकर दूसरे नए वस्त्रों को ग्रहण करता है, ऐसे ही यह देहि(जीवात्मा) पुराने शरीरों को त्यागकर दूसरे नए शरीरों को प्राप्त होता है।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 23 | geeta chapter 2 verse 23
      नैनं छिन्दन्ति शस्त्राणि नैनं दहति पावकः ।
      न चैनं क्लेदयन्त्यापो न शोषयति मारुतः ॥2.23॥
      nainaṅ chindanti śastrāṇi nainaṅ dahati pāvakaḥ.
      na cainaṅ klēdayantyāpō na śōṣayati mārutaḥ 2.23
      Meaning-The soul can never be cut into pieces by any weapon, nor can he be burned by fire, nor moistened by water, nor withered by the wind.
      भावार्थ :  शस्त्र इस आत्मा को नहीं काट सकते, अग्नि इसे नहीं जला सकती, जल इसको  गीला नही कर सकता और वायु इसे नहीं सुखा सकता।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 24 | geeta chapter 2 verse 24
      अच्छेद्योऽयमदाह्योऽयमक्लेद्योऽशोष्य एव च ।
      नित्यः सर्वगतः स्थाणुरचलोऽयं सनातनः ॥2.24॥
      acchēdyō.yamadāhyō.yamaklēdyō.śōṣya ēva ca.
      nityaḥ sarvagataḥ sthāṇuracalō.yaṅ sanātanaḥ 2.24
      Meaning-This individual soul is unbreakable and. insoluble, and can be neither burned nor dried. He is everlasting, all-pervading, unchangeable, immovable and eternally the same.
      भावार्थ :यह शरीरी(आत्मा) अच्छेद्य है, यह आत्मा अदाह्य, अक्लेद्य(गीली न की जा सकनेवाली) और निःसंदेह अशोष्य है क्योकि यह शरीरी नित्यरहने वाला, सब में परिपूर्ण, स्थिर रहने वाला और सनातन है।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 25 | geeta chapter 2 verse 25
      अव्यक्तोऽयमचिन्त्योऽयमविकार्योऽयमुच्यते ।
      तस्मादेवं विदित्वैनं नानुशोचितुमर्हसि॥2.25॥
      avyaktō.yamacintyō.yamavikāryō.yamucyatē.
      tasmādēvaṅ viditvainaṅ nānuśōcitumarhasi 2.25
      Meaning-It is said that the soul is invisible, inconceivable, immutable, and unchangeable. Knowing this, you should not grieve for the body.
      भावार्थ : यह देहि प्रत्यक्ष नही दीखता, यह चिंतन का विषय नही है और यह निर्विकार है अतः इस शरीरी(आत्मा) को एसा समझ कर तुम्हे शोक नही करना चाहिए ।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 26 | geeta chapter 2 verse 26
      अथ चैनं नित्यजातं नित्यं वा मन्यसे मृतम्‌ ।
      तथापि त्वं महाबाहो नैवं शोचितुमर्हसि ॥2.26॥
      atha cainaṅ nityajātaṅ nityaṅ vā manyasē mṛtam.
      tathāpi tvaṅ mahābāhō naivaṅ śōcitumarhasi 2.26
      Meaning- If, however, you think that the soul is perpetually born and always dies, still you have no reason to lament, 0 mighty-armed.
      भावार्थ : अगर तू इस देहि(आत्मा) को सदा जन्मने वाला तथा सदा मरने वाला मानता हो, तब भी हे महाबाहो! तुम्हे इस प्रकार शोक नहीं करना चाहिए।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 27 | geeta chapter 2 verse 27
      जातस्त हि ध्रुवो मृत्युर्ध्रुवं जन्म मृतस्य च ।
      तस्मादपरिहार्येऽर्थे न त्वं शोचितुमर्हसि ॥2.27॥
      jātasya hi dhruvō mṛtyurdhruvaṅ janma mṛtasya ca.
      tasmādaparihāryē.rthē na tvaṅ śōcitumarhasi 2.27
      Meaning-For one who has taken his birth, death is certain; and for one who is dead, birth is certain. Therefore, in the unavoidable discharge of your duty, you should not lament.
      भावार्थ : कारण की जन्मे हुए की मृत्यु निश्चित है और मरे हुए का जन्म निश्चित है। इस जन्म मरण का निवारण नही हो सकता अतः जिसका निवारण नही हो सकता उसके लिए तुम्हे शोक नही करना चाहिए ।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 28 | geeta chapter 2 verse 28
      अव्यक्तादीनि भूतानि व्यक्तमध्यानि भारत ।
      अव्यक्तनिधनान्येव तत्र का परिदेवना ॥2.28॥
      avyaktādīni bhūtāni vyaktamadhyāni bhārata.
      avyaktanidhanānyēva tatra kā paridēvanā 2.28
      Meaning- All created beings are unmanifest in their beginning, manifest in their interim state, and unmanifest again when they are annihilated. So what need is there for lamentation?
      भावार्थ : हे अर्जुन! सम्पूर्ण प्राणी जन्म से पहले अप्रकट थे और मरने के बाद भी अप्रकट हो जाएँगे, ये केवल बीच में ही प्रकट दीखते हैं, अतः ऐसी स्थिति में क्या शोक करना है?

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 29 | geeta chapter 2 verse 29
      आश्चर्यवत्पश्यति कश्चिदेन-माश्चर्यवद्वदति तथैव चान्यः ।
      आश्चर्यवच्चैनमन्यः श्रृणोतिश्रुत्वाप्येनं वेद न चैव कश्चित्‌ ॥2.29॥
      āścaryavatpaśyati kaśicadēna-māścaryavadvadati tathaiva cānyaḥ.
      āścaryavaccainamanyaḥ śrṛṇōti śrutvāpyēnaṅ vēda na caiva kaśicat 2.29
      Meaning- Some look on the soul as amazing, some describe him as amazing, and some hear of him as amazing, while others, even after hearing about him, cannot understand him at all.
      भावार्थ : कोई इस शरीरी(आत्मा) को आश्चर्य की भाँति देखता है और वैसे ही दूसरा कोई इसके तत्व का आश्चर्य की भाँति वर्णन करता है तथा दूसरा कोई ही इसे आश्चर्य की भाँति सुनता है और कोई तो सुनकर भी इसको नहीं जानता।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 30 | geeta chapter 2 verse 30
      देही नित्यमवध्योऽयं देहे सर्वस्य भारत ।
      तस्मात्सर्वाणि भूतानि न त्वं शोचितुमर्हसि ॥2.30॥
      dēhī nityamavadhyō.yaṅ dēhē sarvasya bhārata.
      tasmātsarvāṇi bhūtāni na tvaṅ śōcitumarhasi 2.30
      Meaning- 0 descendant of Bharata, he who dwells in the body is eternal and can never be slain. Therefore you need not grieve for any creature.

      भावार्थ : हे भरतवंशोद्भव अर्जुन! सबके शरीर में यह शरीरी नित्य ही अवध्य है । इस कारण सम्पूर्ण प्राणियों अर्थात किसी भी प्राणी के लिए तुम्हे शोक नहीं करना चाहिए ।

      Geeta chapter 2 shloka 31-38

      स्वधर्म व युद्ध की आवश्यकता
      (Need of battle and Self duty)
      गीता  अध्याय 2 श्लोक 31 | geeta chapter 2 verse 31
      स्वधर्ममपि चावेक्ष्य न विकम्पितुमर्हसि । धर्म्याद्धि युद्धाच्छ्रेयोऽन्यत्क्षत्रियस्य न विद्यते ॥2.31॥ svadharmamapi cāvēkṣya na vikampitumarhasi.
      dharmyāddhi yuddhāchrēyō.nyatkṣatriyasya na vidyatē 2.31
      Meaning- Considering your specific duty as a kshtriya, you should know that there is no better engagement for you than fighting on religious principles; and so there is no need for hesitation. भावार्थ : और अपने क्षात्रधर्म को देखकर भी तूम्हे कर्तव्यकर्म से विचलित नही होना चाहिए क्योंकि क्षत्रिय के लिए धर्ममय युद्ध से बढ़कर दूसरा कोई कल्याणकारक कर्तव्य नहीं है

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 32 | geeta chapter 2 verse 32
      यदृच्छया चोपपन्नां स्वर्गद्वारमपावृतम्‌ । सुखिनः क्षत्रियाः पार्थ लभन्ते युद्धमीदृशम्‌ ॥2.32॥ yadṛcchayā cōpapannaṅ svargadvāramapāvṛtam. sukhinaḥ kṣatriyāḥ pārtha labhantē yuddhamīdṛśam 2.32
      Meaning- 0 Partha, happy are the kshatriyas to whom such fighting opportunities come unsought, opening for them the doors of the heavenly planets.  
      भावार्थ : हे पृथानन्दन अर्जुन! अपने-आप प्राप्त हुआ धर्ममय युद्ध खुले हुए स्वर्ग के द्वार के समान ही है इस प्रकार के युद्ध को भाग्यवान क्षत्रिय लोग ही पाते हैं
      गीता  अध्याय 2 श्लोक 33 | geeta chapter 2 verse 33
      अथ चेत्त्वमिमं धर्म्यं सङ्‍ग्रामं न करिष्यसि । ततः स्वधर्मं कीर्तिं च हित्वा पापमवाप्स्यसि ॥2.33॥ atha caittvamimaṅ dharmyaṅ saṅgrāmaṅ na kariṣyasi. tataḥ svadharmaṅ kīrtiṅ ca hitvā pāpamavāpsyasi 2.33
      Meaning-If, however, you do not fight this religious war, then you will certainly incur sins for neglecting your duties and thus lose your reputation as a fighter. भावार्थ : अब यदि तू इस धर्ममय युद्ध को नहीं करेगा तो अपने धर्म और कीर्ति को त्यागकर पाप को प्राप्त होगा
      गीता  अध्याय 2 श्लोक 34 | geeta chapter 2 verse 34
      अकीर्तिं चापि भूतानि कथयिष्यन्ति तेऽव्ययाम्‌ । सम्भावितस्य चाकीर्ति-र्मरणादतिरिच्यते ॥2.34॥ akīrtiṅ cāpi bhūtāni kathayiṣyanti tē.vyayām. saṅbhāvitasya cākīrtirmaraṇādatiricyatē 2.34
      Meaning-People will always speak of your infamy, and for one who has been honored, dishonor is worse than death.  भावार्थ : और सब प्राणी तेरी बहुत काल तक रहने वाली अपकीर्ति का भी कथन करेंगे और वह अपकीर्ति सम्मानित पुरुष के लिए मरण से भी बढ़कर है

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 35 | geeta chapter 2 verse 35
      भयाद्रणादुपरतं मंस्यन्ते त्वां महारथाः । येषां च त्वं बहुमतो भूत्वा यास्यसि लाघवम्‌ ॥2.35॥ bhayādraṇāduparataṅ maṅsyantē tvāṅ mahārathāḥ. yēṣāṅ ca tvaṅ bahumatō bhūtvā yāsyasi lāghavam 2.35
      Meaning- The great generals who have highly esteemed your name and fame will think that you have left the battlefield out of fear only, and thus they will consider you a coward. भावार्थ : और वे महारथी लोग जिनकी धारणा में तू पहले बहुत सम्मानित हो चूका है उनकी दृष्टि में तु लघुता को प्राप्त होगा, वे लोग तुझे भय के कारण युद्ध से हटा हुआ मानेंगे

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 36 | geeta chapter 2 verse 36
      अवाच्यवादांश्च बहून्‌ वदिष्यन्ति तवाहिताः । निन्दन्तस्तव सामर्थ्यं ततो दुःखतरं नु किम्‌ ॥2.36॥ avācyavādāṅśca bahūn vadiṣyanti tavāhitāḥ. nindantastava sāmarthyaṅ tatō duḥkhataraṅ nu kim 2.36
      Meaning-Your enemies will describe you in many unkind words and scorn your ability. What could be more painful for you?
      भावार्थ : तेरे शत्रु लोग तेरी सामर्थ्य की निंदा करते हुए बहुत से न कहने योग्य वचन भी कहेंगे, उससे बढ़कर और अधिक दुःख क्या होगा?

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 37 | geeta chapter 2 verse 37
      हतो वा प्राप्स्यसि स्वर्गं जित्वा वा भोक्ष्यसे महीम्‌ । तस्मादुत्तिष्ठ कौन्तेय युद्धाय कृतनिश्चयः ॥2.37॥ hatō vā prāpsyasi svargaṅ jitvā vā bhōkṣyasē mahīm. tasmāduttiṣṭha kauntēya yuddhāya kṛtaniścayaḥ 2.37
      Meaning- 0 son of Kunti, either you will be killed on the battlefield and attain the heavenly planets, or you will conquer and enjoy the earthly kingdom. Therefore get up and fight with determination. भावार्थ : अगर तू युद्ध में मारा जायेगा तो तु स्वर्ग को प्राप्त होगा अथवा संग्राम में जीतने पर पृथ्वी का राज्य भोगेगा। अतः हे अर्जुन! तू युद्ध के लिए निश्चय करके खड़ा हो जा

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 38 | geeta chapter 2 verse 38
      सुखदुःखे समे कृत्वा लाभालाभौ जयाजयौ । ततो युद्धाय युज्यस्व नैवं पापमवाप्स्यसि ॥2.38॥ sukhaduḥkhē samē kṛtvā lābhālābhau jayājayau. tatō yuddhāya yujyasva naivaṅ pāpamavāpsyasi 2.38
      Meaning- Do thou fight for the sake of fighting, without considering happiness or distress, loss or gain, victory or defeat-and, by so doing, you shall never incur sin. भावार्थ : हार-जीत, लाभ-हानि और सुख-दुख को समान समझकर, युद्ध के लिए तैयार हो जा, इस तरह युद्ध करने से तू पाप को नहीं प्राप्त होगा

      Geeta chapter 2 shloka 39-53


      कर्मयोग की शिक्षा
      (Preaching of karma yoga)

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 39 | geeta chapter 2 verse 39

      एषा तेऽभिहिता साङ्‍ख्ये बुद्धिर्योगे त्विमां श्रृणु ।
      बुद्ध्‌या युक्तो यया पार्थ कर्मबन्धं प्रहास्यसि ॥2.39॥
      ēṣā tē.bhihitā sāṅkhyē buddhiryōgē tvimāṅ śrṛṇu.
      buddhyāyuktō yayā pārtha karmabandhaṅ prahāsyasi 2.39
      Meaning-Thus far I have declared to you the analytical knowledge of sarikhya philosophy. Now listen to the knowledge of karm-yoga whereby one works without fruitive result. 0 son of Prtha, when you act by such intelligence, you can free yourself from the bondage of works.
      भावार्थ : हे पार्थ! यह समबुद्धि तेरे लिए पहले सांख्ययोग के विषय में कही गई और अब तू इसको कर्मयोग के विषय में सुन, जिस समबुद्धि से युक्त हुआ तू कर्म-बंधन का त्याग कर देगा ।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 40 | geeta chapter 2 verse 40
      यनेहाभिक्रमनाशोऽस्ति प्रत्यवातो न विद्यते ।
      स्वल्पमप्यस्य धर्मस्य त्रायते महतो भयात्‌ ॥2.40॥
      nēhābhikramanāśō.sti pratyavāyō na vidyatē.
      svalpamapyasya dharmasya trāyatē mahatō bhayāt 2.40
      Meaning-In this endeavor there is no loss or diminution, and a little advancement on this path can protect one from the most dangerous type of fear.
      भावार्थ : मनुष्यलोक में इस समबुद्धिरूप धर्म(कर्मयोग) के आरंभ का नाश नहीं होता और उसके अनुष्ठान का  उलटा फलरूप दोष भी नहीं है, बल्कि इस कर्मयोग का थोड़ा-सा भी अनुष्ठान जन्म-मृत्यु रूपी महान भय से रक्षा कर लेता है।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 41 | geeta chapter 2 verse 41
      व्यवसायात्मिका बुद्धिरेकेह कुरुनन्दन ।
      बहुशाका ह्यनन्ताश्च बुद्धयोऽव्यवसायिनाम्‌ ॥2.41॥
      vyavasāyātmikā buddhirēkēha kurunandana.
      bahuśākhā hyanantāśca buddhayō.vyavasāyinām 2.41
      Meaning-Those who are on this path are resolute in purpose, and their aim is one. 0 beloved child of the Kurus, the intelligence of those who are irresolute is many-branched.
      भावार्थ :  हे कुरुनन्दन! इस समबुद्धि(कर्मयोग) में निश्चयात्मिका बुद्धि एक ही होती है। किन्तु अस्थिर विचार वाले  मनुष्यों की बुद्धियाँ  अनंत व बहुत शाखा वाली होती है ।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 42 43 | geeta chapter 2 verse 42 43
      यामिमां पुष्पितां वाचं प्रवदन्त्यविपश्चितः ।
      वेदवादरताः पार्थ नान्यदस्तीति वादिनः ॥2.42॥
      कामात्मानः स्वर्गपरा जन्मकर्मफलप्रदाम्‌ ।
      क्रियाविश्लेषबहुलां भोगैश्वर्यगतिं प्रति ॥2.43॥
      yāmimāṅ puṣpitāṅ vācaṅ pravadantyavipaśicataḥ.
      vēdavādaratāḥ pārtha nānyadastīti vādinaḥ 2.42
      kāmātmānaḥ svargaparā janmakarmaphalapradām.
      kriyāviśēṣabahulāṅ bhōgaiśvaryagatiṅ prati 2.43
      Meaning-Men of small knowledge are very much attached to the flowery words of the Vedas, which recommend various fruitive activities for elevation to heavenly planets, resultant good birth, power, and so forth. Being desirous of sense gratification and opulent life, they say that there is nothing more than this.
      भावार्थ : हे  पृथानन्दन अर्जुन! जो कामनाओ में तन्मय हो रहे हैं,स्वर्ग को ही सबसे उच्च मानते है ,वेद के उन भाग जिनमे कर्मकांड का वर्णन है केवल उनमे ही प्रीति रखते है,भोग-विलास के अन्यत्र कुछ है ही नही ऐसा कहते है   वे अविवेकी लोग इस प्रकार की जिस पुष्पित(दिखावटी) वाणी को कहा करते हैं, वह वाणी जन्मरूपी कर्मफल को देने वाली एवं भोग और ऐश्वर्य की प्राप्ति के लिए अनेक प्रकार की क्रियाओं का वर्णन करने वाली है।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 44 | geeta chapter 2 verse 44
      भोगैश्वर्यप्रसक्तानां तयापहृतचेतसाम्‌ ।
      व्यवसायात्मिका बुद्धिः समाधौ न विधीयते ॥2.44॥
      bhōgaiśvaryaprasaktānāṅ tayāpahṛtacētasām.
      vyavasāyātmikā buddhiḥ samādhau na vidhīyatē 2.44
      Meaning-In the minds of those who are too attached to sense enjoyment and material opulence, and who are bewildered by such things, the resolute determination of devotional service to the Supreme Lord does not take place.
      भावार्थ : उस पुष्पित(दिखावटी) वाणी से जिनका चित्त हर लिया गया है अर्थात भोग-विलास की तरफ खीच लिया गया है, और जो भोग और ऐश्वर्य में अत्यन्त आसक्त हैं, उन पुरुषों की परमात्मा में निश्चियात्मिका(एक निश्चय वाली) बुद्धि नहीं होती है ।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 45 | geeta chapter 2 verse 45
      त्रैगुण्यविषया वेदा निस्त्रैगुण्यो भवार्जुन ।
      निर्द्वन्द्वो नित्यसत्वस्थो निर्योगक्षेम आत्मवान्‌ ॥2.45॥
      traiguṇyaviṣayā vēdā nistraiguṇyō bhavārjuna.
      nirdvandvō nityasattvasthō niryōgakṣēma ātmavān 2.45
      Meaning- The. Vedas mainly deal with the subject of the three modes of material nature. Rise above these modes, 0 Arjuna. Be transcendental to all of them. Be free from all dualities and from all anxieties for gain and safety, and be established in the Self.
      भावार्थ : हे अर्जुन! वेद तीन प्रकार के गुणों(सतो,रजो,तमो गुण) के कार्यो का ही वर्णन करने वाले है , तू उन तीनो गुणों से रहित हो जा , नित्यवस्तु परमात्मा में स्थित योग (अप्राप्त की प्राप्ति का नाम 'योग' है।) क्षेम (प्राप्त वस्तु की रक्षा का नाम 'क्षेम' है।) की चाह न रखकर परमात्मपरायण हो जा ।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 46 | geeta chapter 2 verse 46
      यावानर्थ उदपाने सर्वतः सम्प्लुतोदके ।
      तावान्सर्वेषु वेदेषु ब्राह्मणस्य विजानतः ॥2.46॥
      yāvānartha udapāne sarvataḥ samplutodake
      tāvānsarveṣu vedeṣu brāhmaṇasya vijānataḥ 2.46
      Meaning-All purposes that are served by the small pond can at once be served by the great reservoirs of water. Similarly, all the purposes, of the Vedas can be served to one who knows the purpose behind them.
      भावार्थ : सब तरफ से परिपूर्ण बड़े जलाशय के प्राप्त हो जाने पर छोटे गड्ढो में भरे जल में मनुष्य का जितना प्रयोजन रहता है(अर्थात कोई प्रयोजन नही रहता), वेदों और शास्त्रों को तत्व से जानने वाले ब्रम्हज्ञानी का समस्त वेदों में उतना ही प्रयोजन रह जाता है(अर्थात कोई प्रयोजन नही रहता)।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 47 | geeta chapter 2 verse 47
      कर्मण्येवाधिकारस्ते मा फलेषु कदाचन ।
      मा कर्मफलहेतुर्भुर्मा ते संङ्गोऽस्त्वकर्मणि ॥2.47॥
      karmaṇyevādhikāraste mā phaleṣu kadācana
      mā karmaphalaheturbhurmā te saṃṅgo'stvakarmaṇi 2.47
      Meaning- You have a right to perform your prescribed duty, but you are not entitled to the fruits of action. Never consider yourself to be the cause of the results of your activities, and never be attached to not doing your duty.
      भावार्थ : तेरा कर्तव्यकर्म करने में ही अधिकार है, उनके फलों में कभी नहीं। कर्मफल  का हेतु(कारण) भी मत बन और तेरी अकर्मण्यता(कर्म न करना) में भी आसक्ति न हो ।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 48 | geeta chapter 2 verse 48
      योगस्थः कुरु कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा धनञ्जय ।
      सिद्धयसिद्धयोः समो भूत्वा समत्वं योग उच्यते ॥2.48॥
      yogasthaḥ kuru karmāṇi saṅgaṃ tyaktvā dhanañjaya
      siddhayasiddhayoḥ samo bhūtvā samatvaṃ yoga ucyate 2.48
      Meaning-Be steadfast in yoga, 0 Arjuna. Perform your duty and abandon all attachment to success or failure. Such evenness of mind is called yoga.
      भावार्थ : हे धनंजय! तू आसक्ति त्यागकर करके सिद्धि और असिद्धि में सम होकर योग में स्थित हुआ कर्मो को कर, क्योकि समत्व(सुख-दुःख में समान रहना) ही योग कहा जाता है॥48॥

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 49 | geeta chapter 2 verse 49
      दूरेण ह्यवरं कर्म बुद्धियोगाद्धनञ्जय ।
      बुद्धौ शरणमन्विच्छ कृपणाः फलहेतव: ॥2.49॥
      dūreṇa hyavaraṃ karma buddhiyogāddhanañjaya
      buddhau śaraṇamanviccha kṛpaṇāḥ phalahetavah  2.49
      Meaning-0 Dhanaiijaya, rid yourself of all fruitive activities by devotional service, and surrender fully to that consciousness. Those who want to enjoy the fruits of their work are misers.
      भावार्थ : बुद्धियोग(समता) की अपेक्षा सकाम(फल की इच्छा रखकर कर्म करना) कर्म दूर से ही निकृष्ट है। अतएव हे धनंजय! तू बुद्धि(समता) की ही शरण ले क्योंकि फल के हेतु(कारण) बनने वाले अत्यन्त दीन हैं।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 50 | geeta chapter 2 verse 50
      बुद्धियुक्तो जहातीह उभे सुकृतदुष्कृते ।
      तस्माद्योगाय युज्यस्व योगः कर्मसु कौशलम्‌ ॥2.50॥
      buddhiyukto jahātīha ubhe sukṛtaduṣkṛte
      tasmādyogāya yujyasva yogaḥ karmasu kauśalam‌ 2.50
      Meaning-A man engaged in devotional service rids himself of both good and bad actions even in this life. Therefore strive for yoga, 0 Arjuna, which is the art of all work.
      भावार्थ : बुद्धि(समता) से युक्त पुरुष इसी जन्म में  पाप और पुण्य का त्याग कर देता है। इसलिए तु योग(समता)
      में लग जा क्योकि कर्मो में योग(समता), ही कुशलता है ।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 51 | geeta chapter 2 verse 51
      कर्मजं बुद्धियुक्ता हि फलं त्यक्त्वा मनीषिणः ।
      जन्मबन्धविनिर्मुक्ताः पदं गच्छन्त्यनामयम्‌ ॥2.51॥
      karmajaṃ buddhiyuktā hi phalaṃ tyaktvā manīṣiṇaḥ 
      janmabandhavinirmuktāḥ padaṃ gacchantyanāmayam‌ 2.51
      Meaning-The wise, engaged in devotional service, take refuge in the Lord, and free themselves from the cycle of birth and death by renouncing the fruits of action in the material world. In this way they can attain that state beyond all miseries.
      भावार्थ : कारण की समतायुक्त बुद्धिमान पुरुष कर्मजन्य(कर्मों से उत्पन्न होने वाले फल) का त्यागकर जन्मरूप बंधन से मुक्त होकर निर्विकार पद को प्राप्त हो जाता हैं।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 52 | geeta chapter 2 verse 52
      यदा ते मोहकलिलं बुद्धिर्व्यतितरिष्यति ।
      तदा गन्तासि निर्वेदं श्रोतव्यस्य श्रुतस्य च ॥2.52॥
      yadā te mohakalilaṃ buddhirvyatitariṣyati
      tadā gantāsi nirvedaṃ śrotavyasya śrutasya ca 2.52
      Meaning- When your intelligence has passed out of the dense forest of delusion, you shall become indifferent to all that has been heard and all that is to be heard.
      भावार्थ : जिस समय में तेरी यह बुद्धि मोहरूपी दलदल को भलीभाँति पार कर जाएगी, उसी समय तु सुने हुए तथा सुनने में आने वाले सभी भोगों से मुक्त होकर वैराग्य को प्राप्त हो जाएगा।

      गीता  अध्याय 2 श्लोक 53 | geeta chapter 2 verse 53
      श्रुतिविप्रतिपन्ना ते यदा स्थास्यति निश्चला ।
      समाधावचला बुद्धिस्तदा योगमवाप्स्यसि ॥2.53॥
      śrutivipratipannā te yadā sthāsyati niścalā
      samādhāvacalā buddhistadā yogamavāpsyasi 2.53
      Meaning- When your mind is no longer disturbed by the flowery language of the Vedas, and when it remains fixed in the trance of self-realization, then you will have attained the Divine consciousness.
      भावार्थ : जिस कल में  शास्त्रीय मतभेदों को सुनने से विचलित हुई तेरी बुद्धि निश्चल हो जाएगी और परमतत्व में स्थित हो जाएगी  उस समय में तु योग को प्राप्त हो जाएगा ।

      Geeta chapter 2 shloka 54-72

      स्थितप्रज्ञ मनुष्य के गुणधर्म 
      (Characteristics of one whose consciousness is thus merged in Transcendence)

      अर्जुन उवाच 
      स्थितप्रज्ञस्य का भाषा समाधिस्थस्य केशव ।
      स्थितधीः किं प्रभाषेत किमासीत व्रजेत किम्‌ ॥2.54॥
      sthitaprajñasya kā bhāṣā samādhisthasya kēśava ।
      sthitadhīḥ kiṃ prabhāṣēta kimāsīta vrajēta kim‌ ॥2.54॥
      Meaning: Arjuna said: What are the symptoms of one whose consciousness is thus 
      merged in Transcendence? How does he speak, and what is his language? 
      How does he sit, and how does he walk? 
      भावार्थ : हे केशव परमात्मा में स्थित स्थिरबुद्धि वाले मनुष्य के क्या लक्षण होते है ? वह केसे बोलता है ? कैसे बेठता है ? कैसे चलता है? अर्थात् कैसे व्यव्हार करता है ?

      श्रीभगवानुवाच
      प्रजहाति यदा कामान्‌ सर्वान्पार्थ मनोगतान्‌ ।
      आत्मयेवात्मना तुष्टः स्थितप्रज्ञस्तदोच्यते ॥2.55॥
      prajahāti yadā kāmān‌ sarvānpārtha manōgatān‌ ।
      ātmayēvātmanā tuṣṭaḥ sthitaprajñastadōcyatē ॥2.55॥
      Meaning: The Blessed Lord said: 0 Partha, when a man gives up all varieties of sense desire which arise from mental concoction, and when his mind finds satisfaction in the self alone, then he is said to be in pure transcendental consciousness.
      भावार्थ : श्री भगवान बोले - हे पृथा नंदन अर्जुन ! जिस समय में साधक मन में आई सभी कामनाओ (इच्छाओ) का अच्छे से त्याग कर देता है और अपने आप में ही संतुष्ट रहता है उस समय में वह स्थिरबुद्धि कहा जाता है ।

      दुःखेष्वनुद्विग्नमनाः सुखेषु विगतस्पृहः ।
      वीतरागभयक्रोधः स्थितधीर्मुनिरुच्यते ॥2.56॥
      duḥkhēṣvanudvignamanāḥ sukhēṣu vigataspṛhaḥ ।
      vītarāgabhayakrōdhaḥ sthitadhīrmunirucyatē ॥2.56॥
      Meaning: One who is not disturbed in spite of the threefold miseries, who is not elated when there is happiness, and who is free from attachment, fear, and anger, is called a sage of steady mind. 
      भावार्थ : दुःख आने पर जिसका मन विचलित नही होता और सुख आने पर जिसके मन में स्पृहा नही होती तथा जो राग,भय,क्रोध  से रहित हो गया हो वह मननशील मनुष्य स्थिरबुद्धि कहा जाता है ।

      यः सर्वत्रानभिस्नेहस्तत्तत्प्राप्य शुभाशुभम्‌ ।
      नाभिनंदति न द्वेष्टि तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता ॥2.57॥
      yaḥ sarvatrānabhisnēhastattatprāpya śubhāśubham‌ ।
      nābhinaṃdati na dvēṣṭi tasya prajñā pratiṣṭhitā ॥2.57॥
      Meaning: He who is without attachment, who does not rejoice when he obtains good, nor lament when he obtains evil, is firmly fixed in perfect knowledge.
      भावार्थ : जो पुरुष सर्वत्र आसक्तिरहित होकर उस-उस शुभ या अशुभ  के प्राप्त होने पर न प्रसन्न होता है और न द्वेष करता है, उस मनुष्य की बुद्धि स्थिर है ।

      यदा संहरते चायं कूर्मोऽङ्गनीव सर्वशः ।
      इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यस्तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता ॥2.58॥
      yadā saṃharatē cāyaṃ kūrmō'ṅganīva sarvaśaḥ ।
      indriyāṇīndriyārthēbhyastasya prajñā pratiṣṭhitā ॥2.58॥
      Meaning: One who is able to withdraw his senses from sense objects, as the tortoise draws his limbs within the shell, is to be understood as truly situated in knowledge.
      भावार्थ : जिस प्रकार कछुआ सब तरफ से अपने अंगो को समेट लेता है उसी प्रकार यदि मनुष्य अपनी इन्द्रियों के विषयों से इन्द्रियों को सब तरह से हटा देता है तब उस मनुष्य की बुद्धि स्थिर हो जाती है ।

      विषया विनिवर्तन्ते निराहारस्य देहिनः ।
      रसवर्जं रसोऽप्यस्य परं दृष्टवा निवर्तते ॥2.59॥
      viṣayā vinivartantē nirāhārasya dēhinaḥ ।
      rasavarjaṃ rasō'pyasya paraṃ dṛṣṭavā nivartatē ॥2.59॥
      Meaning: The embodied soul may be restricted from sense enjoyment, though experiencing the taste for sense objects remains. But, ceasing such engagements by a higher taste, he is fixed in consciousness. 
      भावार्थ : इन्द्रियों को विषय से हटाने वाले मनुष्य के विषय तो निवृत हो जाते है लेकिन रस निवृत नही होता परन्तु  इस परमात्व तत्व के साक्षात्कार होने से स्थितप्रज्ञ मनुष्य के रस भी निवृत हो जाते है ।

      यततो ह्यपि कौन्तेय पुरुषस्य विपश्चितः ।
      इन्द्रियाणि प्रमाथीनि हरन्ति प्रसभं मनः ॥2.60॥
      yatatō hyapi kauntēya puruṣasya vipaścitaḥ ।
      indriyāṇi pramāthīni haranti prasabhaṃ manaḥ ॥2.60॥
      Meaning: The senses are so strong and impetuous, 0 Arjuna, that they forcibly carry away the mind even of a man of discrimination who is endeavoring to control them.
      भावार्थ : कारण की अर्जुन, रस रहने से ये प्रमथनशील इन्द्रिया मनुष्य के मन को बल पूर्वक हर लेती है  ।

      तानि सर्वाणि संयम्य युक्त आसीत मत्परः ।
      वशे हि यस्येन्द्रियाणि तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता ॥2.61॥
      tāni sarvāṇi saṃyamya yukta āsīta matparaḥ ।
      vaśē hi yasyēndriyāṇi tasya prajñā pratiṣṭhitā ॥2.61॥
      Meaning: One who restrains his senses and fixes his consciousness upon Me is known as a man of steady intelligence. 
      भावार्थ : साधक सभी इन्द्रियों को वश में कर मेरे परायण होकर बैठे क्योकि जिसकी इन्द्रिया उसके वश में है उसकी बुद्धि स्थिर है ।

      ध्यायतो विषयान्पुंसः संगस्तेषूपजायते ।
      संगात्संजायते कामः कामात्क्रोधोऽभिजायते ॥2.62॥
      क्रोधाद्‍भवति सम्मोहः सम्मोहात्स्मृतिविभ्रमः ।
      स्मृतिभ्रंशाद् बुद्धिनाशो बुद्धिनाशात्प्रणश्यति ॥2.63॥
      dhyāyatō viṣayānpuṃsaḥ saṃgastēṣūpajāyatē ।
      saṃgātsaṃjāyatē kāmaḥ kāmātkrōdhō'bhijāyatē ॥2.62॥
      krōdhād‍bhavati sammōhaḥ sammōhātsmṛtivibhramaḥ ।
      smṛtibhraṃśād buddhināśō buddhināśātpraṇaśyati ॥2.63॥
      Meaning: While contemplating the objects of the senses, a person develops attachment for them, and from such attachment, lust develops, and from lust, anger arises. From anger, delusion arises, and from delusion bewilderment of memory. When memory is bewildered, intelligence is lost, and when intelligence is lost, one falls down again into the material pool.
      भावार्थ : विषयों का चिन्तन करने से पुरुष की उन विषयों में आसक्ति हो जाती है, उस आसक्ति से उन विषयों की कामना उत्पन्न होती है और कामना में बाधा पड़ने पर क्रोध उत्पन्न होता है ,क्रोध से सम्मोह(मूढ़ भाव) उत्पन्न होता है, सम्मोह(मूढ़ भाव) से स्मृति में भ्रम हो जाता है, स्मृति में भ्रम हो जाने से बुद्धि(विवेक) का नाश हो जाता है और बुद्धि(विवेक) का नाश होने पर मनुष्य का पतन हो जाता है ।

      रागद्वेषवियुक्तैस्तु विषयानिन्द्रियैश्चरन्‌ ।
      आत्मवश्यैर्विधेयात्मा प्रसादमधिगच्छति ॥2.64॥
      प्रसादे सर्वदुःखानां हानिरस्योपजायते ।
      प्रसन्नचेतसो ह्याशु बुद्धिः पर्यवतिष्ठते ॥2.65॥
      rāgadvēṣaviyuktaistu viṣayānindriyaiścaran‌ ।
      ātmavaśyairvidhēyātmā prasādamadhigacchati ॥2.64॥
      prasādē sarvaduḥkhānāṃ hānirasyōpajāyatē ।
      prasannacētasō hyāśu buddhiḥ paryavatiṣṭhatē ॥2.65॥
      Meaning: One who can control his senses by practicing the regulated principles of freedom can obtain the complete mercy of the Lord and thus become free from all attachment and aversion. For one who is so situated in the Divine consciousness, the threefold miseries of material existence exist no longer; in such a happy state, one's intelligence soon becomes steady.
      भावार्थ : परन्तु  जब साधक रागद्वेष से रहित वश में की गई इन्द्रियों से विषयों का सेवन कर अंतःकरण की निर्मलता को प्राप्त होता है, इस अंतःकरण की निर्मलता के प्राप्त होने पर मनुष्य के सारे दुखो का नाश हो जाता है,
      और ऐसे शुद्ध चित वाले साधक की बुद्धि निःसंदेह ही परमात्मा में स्थित हो जाती है ।

      नास्ति बुद्धिरयुक्तस्य न चायुक्तस्य भावना ।
      न चाभावयतः शान्तिरशान्तस्य कुतः सुखम्‌ ॥2.66॥
      nāsti buddhirayuktasya na cāyuktasya bhāvanā ।
      na cābhāvayataḥ śāntiraśāntasya kutaḥ sukham‌ ॥2.66॥
      Meaning: One who is not in transcendental consciousness can have neither a controlled mind nor steady intelligence, without which there is no posibility of peace. And how can there be any happiness without peace? 
      भावार्थ :  जिस मनुष्य की मन इन्द्रिया वश में नही है उनकी बुद्धि स्थिर नही होती है और बुद्धि के स्थिर न होने से उस मनुष्य में निष्काम कर्म या कर्तव्य परायणता का भाव नही होता है और निष्काम कर्म या कर्तव्य परायणता का भाव नही होने से मनुष्य को शांति नही होती है और शांति न होने पर सुख कहा से मिलता है?

      इन्द्रियाणां हि चरतां यन्मनोऽनुविधीयते ।
      तदस्य हरति प्रज्ञां वायुर्नावमिवाम्भसि ॥2.67॥
      indriyāṇāṃ hi caratāṃ yanmanō'nuvidhīyatē ।
      tadasya harati prajñāṃ vāyurnāvamivāmbhasi ॥2.67॥
      Meaning: As a boat on the water is swept away by a strong wind, even one of the senses on which the mind focuses can carry away a man's intelligence.
      भावार्थ :  क्योंकि जैसे जल में चलने वाली नाव को वायु हर लेती है, उसी प्रकार विषयों में विचरती हुई इन्द्रियों में से मन जिस भी इन्द्रिय के साथ रहता है या अनुसरण करता है, वह एक ही इन्द्रिय उस अस्थिर बुद्धि वाले की बुद्धि को हर लेती है ।

      तस्माद्यस्य महाबाहो निगृहीतानि सर्वशः ।
      इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यस्तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता ॥2.68॥
      tasmādyasya mahābāhō nigṛhītāni sarvaśaḥ ।
      indriyāṇīndriyārthēbhyastasya prajñā pratiṣṭhitā ॥2.68॥
      Meaning: Therefore, 0 mighty-armed, one whose senses are restrained from their objects is certainly of steady intelligence.
      भावार्थ :  इसलिए हे महाबाहो जिस मनुष्य की इन्द्रिया इन्द्रियों के विषय से सब तरह से वश में की गई है उस मनुष्य की बुद्धि स्थिर है ।

      या निशा सर्वभूतानां तस्यां जागर्ति संयमी ।
      यस्यां जाग्रति भूतानि सा निशा पश्यतो मुनेः ॥2.69॥
      yā niśā sarvabhūtānāṃ tasyāṃ jāgarti saṃyamī ।
      yasyāṃ jāgrati bhūtāni sā niśā paśyatō munēḥ ॥2.69॥
      Meaning: What is night for all beings is the time of awakening for the self- . 
      controlled; and the time of awakening for all beings is night for the 
      introspective sage.
      भावार्थ :  सम्पूर्ण प्राणियों के लिए जो रात्रि(परमात्मा से विमुखता)  है, उस नित्य ज्ञानस्वरूप परमानन्द की प्राप्ति में स्थितप्रज्ञ साधक जागता है और जिस में सब प्राणी जागते हैं(भोग और संग्रह में लगे रहते है ), परमात्मा के तत्व को समझने वाले साधक के लिए वह रात्रि के समान है।

      आपूर्यमाणमचलप्रतिष्ठं समुद्रमापः प्रविशन्ति यद्वत्‌ ।
      तद्वत्कामा यं प्रविशन्ति सर्वे स शान्तिमाप्नोति न कामकामी ॥2.70॥
      āpūryamāṇamacalapratiṣṭhaṃ samudramāpaḥ praviśanti yadvat‌ ।
      tadvatkāmā yaṃ praviśanti sarvē sa śāntimāpnōti na kāmakāmī ॥2.70॥
      Meaning: A person who is not disturbed by the incessant flow of desires-that enter like rivers into the ocean which is ever being filled but is always still can alone achieve peace, and not the man who strives to satisfy such desires.
      भावार्थ : जिस प्रकार सभी नदियों का जल सभी तरह से भरे हुए समुद्र में आकर मिलता है व समुद्र अपनी मर्यादा में स्थित रहता है उसी प्रकार सभी भोग पदार्थ जिस मनुष्य को बिना विकार उत्पन्न किये प्राप्त होते हो वही परमशान्ति को प्राप्त होता है , भोगो की कामना करने वाला नही।

      विहाय कामान्यः सर्वान्पुमांश्चरति निःस्पृहः ।
      निर्ममो निरहंकारः स शान्तिमधिगच्छति ॥2.71॥
      vihāya kāmānyaḥ sarvānpumāṃścarati niḥspṛhaḥ ।
      nirmamō nirahaṃkāraḥ sa śāntimadhigacchati ॥2.71॥
      Meaning: A person who has given up all desires for sense gratification, who lives 
      free from desires, who has given up all sense of proprietorship and is devoid 
      of false ego-he alone can attain real peace.
      भावार्थ : जो मनुष्य सभी कामनाओ का त्याग कर स्पृहारहित, ममतारहित और अहंताराहित होकर आचरण करता है वही परमशान्ति को प्राप्त होता है 

      एषा ब्राह्मी स्थितिः पार्थ नैनां प्राप्य विमुह्यति ।
      स्थित्वास्यामन्तकालेऽपि ब्रह्मनिर्वाणमृच्छति ॥2.72॥
      ēṣā brāhmī sthitiḥ pārtha naināṃ prāpya vimuhyati ।
      sthitvāsyāmantakālē'pi brahmanirvāṇamṛcchati ॥2.72॥
      Meaning: That is the way of the spiritual and godly life, after attaining which a man is not bewildered. Being so situated, even at the hour of death, one can enter into the kingdom of God.
      भावार्थ : हे पृथानन्दन यह ब्राह्मी स्थिति है इस स्थिति को प्राप्त कर कभी कोई मोहित नही होता । यदि यह स्थिति अन्तकाल में भी प्राप्त हो जाए तो भी निर्वाण ब्रह्म की प्राप्ति हो जाती है।

      ॥ॐ तत्सदिति श्रीमद्भगवद्गीतासूपनिषत्सु ब्रह्मविद्यायां योगशास्त्रे श्रीकृष्णार्जुनसंवादे सांख्ययोगो नाम द्वितीयोऽध्यायः ॥
      ॥oṃ tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsūpaniṣatsu brahmavidyāyāṃ yōgaśāstrē śrīkṛṣṇārjunasaṃvādē sāṃkhyayōgō nāma dvitīyō'dhyāyaḥ ॥